Dobrý deň. Salud. Ahoj. Ľudia sa na horských turistických chodníkoch zdravia. Ktovie prečo? Zdravia sa ako ľudia kedysi aj teraz na dedinách. Tam sa poznajú všetci, sú si bližší, tak to tam chodí alebo cítia potrebu aspoň trochu medzi sebou komunikovať, nie byť odmeraní, odcudzení, anonymní, i keď aj to má v mestách určité výhody. Na dedine sa zas človek tak ľahko neskryje, je pod drobnohľadom, niekedy aj nie veľmi dobrej verejnej mienky. Ale vrátim sa na hory. Aj ľudia z veľkých miest zrazu zdieľajú s ostatnými pocity, zážitky alebo trápenia, ktoré súvisia s výstupom na horu, s bojom so skalou, prevýšením, so sebou, počasím, prírodou. A vidia konečne to ľudské hemženie z nadhľadu. Dosiahnu vrchol rýchlo s prestávkami alebo pomaly a isto, niekedy s paličkami, niekedy bez a sú šťastní a z tých pocitov, vnemov a zo svojho výkonu. Toto necítia ľudia na dovolenkách pri mori, nesprávajú sa tak pekne k sebe, hoci tiež relaxujú. Darmo, najlepšia obývačka, spálňa, ale aj kúpeľňa a špajza je niekde v horách, v prírode. Často aj odpadový kôš, ale nechcel som tento ekologický záver. Skôr taký, že ľudia toto všetko vedia, ale dolu v mestách nepovedia.